Historické základy environmentalizmu a ... - Enviromagazín

Environmentalistika 

Historické základy environmentalizmu 

a environmentálneho práva (XXX.) 

„Najviac som si obľúbil tie symboly, ktoré som nechápal.“ 

(Adolf Gottlieb, 1903 – 1947) 

Miesta rôznych „bohov“ stávajú sa vedome cieľom 

našich ciest a s nimi spojených osobitných aktivít, pritom 

si neuvedomujeme, že denne si ich pripomíname spolu s 

Talianmi, Angličanmi, Nemcami, Francúzmi, Španielmi, 

Rusmi, Bulharmi, Maďarmi, Rumunmi, Srbmi a ďalšími 

národmi v názvoch mesiacov, najmä v rámci zmien počasia, 

ročných cyklov a nadväzujúcich aktivít. Napríklad január/ 

ianuarius odvodili od rímskeho dvojtvárového boha začiatku 

Ianusa ako strážcu dverí/brán, február/februarius 

od očisty/februa, marec/martius od italického pôvodne 

poľnohospodárskeho boha Marsa/Marta - patróna roľníkov 

(gr. Arés, keltský Teutates, nordický Ty/Tiu/Tiwaz), 

apríl/aprilis od slov aperire (otváranie neba alebo pukov) 

alebo apricus (slnečný) so zasvätením Venuši/Afrodité 

(Vesne), máj/maius od staroitalického ochrancu obilia 

(Maius) alebo dobrej bohyne rastu Bona Dea zvanej 

Maia, jún/iunius od Veľkej matky Juno/Héry. Zvyšných 7 

mesiacov pôvodne očíslovali. Júl/iulius po Iuliovi 

Caesarovi (po ňom pomenovali juliánsky kalendár, ktorý 

pretrval do roku 1582 a v Anglicku do roku 1752) sa 

pôvodne nazýval quintilis (quinque = 5) a august/augustus 

po cisárovi Augustovi (63 prnl. – 14 n. l.) sextilis 

(sex = 6) ako šiesty od pôvodného Nového roku 1. marca. 

Vsunutím dvoch mesiacov došlo k vzniku nezmyselných, 

ale zaužívaných názvov. Tak deviaty mesiac september 

sa nazýva „siedmy“ (septem = 7), desiaty október 

„ôsmy“ (octo = 8), jedenásty november „deviaty“ (novem 

= 9) a dvanásty december „desiaty“ (decem = 10). Tiež 

nekresťanské, ale ekologicky výstižnejšie názvy mesiacov, 

si zachovali napríklad Česi (vystihujú obdobie ľadu – 

leden, norenia ľadu – únor, rašenia briez – březen, rašenia 

dubov – duben, zakvitnutia rastlín – květen, 

červenania plodov – červen, sčervenania plodov – červenec, 

žatvu kosákom/srpom – srpen, predchádzania októbra 

– září (zářij/zaruj), žltnutia, resp. ruje – říjen, opadu 

lístia – listopad, sinavosti – prosinec), Chorváti (siječanj, 

veljača, ožujak, travanj, svibanj, lipanj, srpanj, kolovoz, 

rujan, listopad, studeni, prosinac), Poliaci (styczeń, luty, 

marzec, kwiecień, maj, czerwiec, lipiec, sierpień, wrzesień, 

październik, listopad, grudzień) a Ukrajinci (sičeň, 

ľuty, berezeň, kviteň, traveň, červeň, lipeň, serpeň, vereseň, 

žovten, lystopad, hrudeň). Slovania január nazývali aj 

studeň/styczeň/siečanj alebo Veľký sečeň/sičeň, február 

snežeň/ljuty/ľuty alebo Malý sečeň podľa presekávania 

lesov (niekde aj január), marec berezeň/berezozol/ 

suchij alebo sokovik (podľa brezovej šťavy - soku), apríl 

kviteň/kwieceň, máj traveň/cveteň (niekde aj apríl), jún 

izok (podľa cvrlikania hmyzu) alebo mlečeň, júl lipec podľa 

kvitnutia líp, august žnivec/sepeň/zarev/jačmenski, 

september vreseň (podľa kvitnutia vresu), október rujen 

alebo severnejšie aj listopad, november grudeň (podľa 

zamŕzania hrúd hliny) alebo pazdiernik (podľa konopného 

pazderia). Najekologickejšie pôsobí asi keltský kalendár 

rastlín od 28. októbra s 13 mesiacmi - ngetal/rákosie, 

ruis/baza, beth/breza, luis/jarabina, nion/jaseň, fearn/ 

jelša, saille/vŕba, úath/huath/hloh, duir/dub, tinne/cezmína, 

coll/lieska, muin/vinič, gort/brečtan. Dvanásť mesiacov 

jedného z najstarších kalendárov - čínskeho symboizujú 

živočíchy - šu/potkan, niou/býk, chu/tiger, 

tchu/zajac,lung/drak, še/had, ma/kôň, jang/baran, 

chou/opica, ťi/kohút, čchüan/pes, ču/sviňa. Z environmentálneho 

základu vychádza aj 12 mesiacov nippurského 

kalendára (cca 3100 – 311 prnl.) a kalendáre ďalších sumerských 

miest. Postupne od roku 1800 prnl. sa tieto 

zjednocovali do mezopotámskeho kalendára (nissanu, ajaru, 

simanu, tammuzu, abu, ululu, tasritu, arahsamnu, kissilimu, 

tebetu, sabatu a medzi februárom a marcom addaru), 

prevzatého do židovského kalendára. Na klimatické pomery, 

vodný režim a poľnohospodárske aktivity počas 

roka sa viažu aj staroegyptské kalendáre. Z novodobých kalendárov 

napríklad francúzsky kalendár, schválený 5. októbra 

1793 národným konventom (začínal vyhlásením republiky 

– jesennou rovnodennosťou 22. septembra a 

Jar v horách, 1922 (Martin Benka) 

vydržal 13 rokov). Podľa neho názvy mesiacov vystihovali 

konkrétnu environmentálnu situáciu – vinobranie (vandémiaire), 

hmlu (brumaire), inovať (frimaire), sneh (nivôse), 

dážď (pluviôse), vietor (ventôse), rašenie (germinal), 

kvitnutie (floréal), kosenie lúk (prairial), žatvu (messidor), 

horúčavy (thermidor), zber plodov (fructidor). 

Človek na celom svete podľa prvkov prírody pomenovával 

aj svoje sídla. Pripomeňme si len názvy niektorých 

slovenských obcí alebo ich častí, bežne používaných bez 

toho, aby sme si uvedomili ich pôvodný environmentálny 

zmysel, ktorý miestami úplne zanikol. Po cicavcoch nazvali 

Turany, Turie, Tureň, Turová, Turá, Stará Turá, Turík, 

Veľké Turovce, Horné Turovce, Turnianska Nová Ves (vyhynutý 

tur divý/Bos primigenius), Bobrov, Bobrovník, 

Bobrovec, Bobrovček (bobor vodný/Castor fiber), Zuberec, 

Zubrohlava, Zubria – časť Podkriváňa (zubor hrivnatý/Bison 

bonasus), Medveďov, Medvedie, Medvecké – časť 

Plavých Vozokan, Medvedzie - časť Tvrdošína (medveď 

hnedý/Ursus arctos), Vydrany, Vydrná, Vydrník, bratislavská 

Vydrica, Vydraň - časť Medzilaboriec, Vydrovo - časť 

Čierneho Balogu (vydra riečna/Lutra lutra), Vlky, Vlčany, 

Vlčkovce, Vlkanová, Vlková, Vlkas, Vlkovce, Vlkyňa, 

Vlkolínec, Vlkov - časť Hornej Maríkovej (vlk dravý/Canis 

lupus), Jelenec, Dolný/Horný Jelenec – časti Starých Hôr 

(jeleň lesný/Cervus elaphus), Krtovce (krt podzemný/Talpa 

europaea), Srnie, Srňacie - časť Dolného Kubína, Horné 

Srnie (srnec lesný/Capreolus capreolus), Diviaky nad 

Nitricou, Diviacka Nová Ves, Diviaky – časť Turčianskych 

Teplíc (diviak lesný/Sus scrofa), Piskorovce (piskor lesný/ 

Sorex araneus). Mená vtákov sa uplatňujú v názvoch 

obcí Výrava (výr skalný/Bubo bubo), Čajkov (čajka smejivá/ 

Larus ridibundus), Hýľov (hýľ lesný/Pyrrhula pyrrhula), 

Pinkovce (pinka lesná/Fringilla coelebs), Jastrabá, 

Trenčianske Jastrabie, Zemplínske Jastrabie, Šarišské 

Jastrabie (jastrab lesný/Accipiter gentilis), Sokoľ, Sokoľany, 

Sokolce, Sokolovce (sokol/Falco), Orlov, Nižný/Vyšný 

Orlík, Orlové – časť Považskej Bystrice (orol/Aquila), 

Vranov nad Topľou, Vranie – časť Žiliny (vrana túlavá/ 

Corvus corone), Havranec, Havran - časť Častkova, 

Havrania - časť Zázrivej (havran poľný/Corvus frugilegus), 

Špačince (škorec lesklý/Sturnus vulgaris). Inde ide generalizovane 

len o Dravce, Veľké Dravce, Panické Dravce, 

Šarišské Dravce, prípadne Vtáčkovce a Ptičie. Podľa hadov 

sú pomenované Hadovce – časť Komárna, podľa žiab 

Žabokreky, Žabany – časť Michaloviec a Žabica – časť 

Detvianskej Huty, podľa rýb Rybky, Rybany a Rybník, 

podľa včiel Včelince a Včeláre, podľa komárov Komárno, 

Komárov, Komárany a Komárovce, podľa rakov riečnych 

(Astacus astacus) Rakovo, Raková, Rakovnica, Rakovice, 

Rakovčík a Rákoš. Podľa hospodárskych zvierat nazvali obce 

Konská, Koňuš, Králiky, Kravany, Kozí Vrbovok, Kozelník, 

Kozárovce, Svinica, Svinice, Svinná, Svinia. Geologické prvky 

vyjadrujú názvy Modrý Kameň, Červený Kameň, 

Kameňany, Kamenín, Kameničná, Kameničany, 

Kamienka, Kamenica, Nižná Kamenica, Veľký/Malý 

Kamenec, Kamenec pod Vtáčnikom, Kamenná Poruba, 

Kamenné Kosihy, Skalité, Skalka nad Váhom, Vyšný/ 

Nižný Skálnik, Podskalie, Záskalie, Štrkovec, Hlinné, 

Zlatno, Zlaté Moravce, Zlatá Idka, Zlatník, Zlatníky, 

Železník, Železná Breznica, Medené Hámre, Rudňany, 

Rudno, Nitrianske Rudno, Rudno nad Hronom, Rudník a 

Rudná. Kde sa vykonávala ťažba nerastných surovín, vznikli 

Kremnické Bane, Štiavnické Bane, Rimavská Baňa, Nová 

Baňa, Lovinobaňa, Lom nad Rimavicou. Podľa tvarov reliéfu 

pomenovali obce Dolinka, Špania Dolina, Suchá 

Dolina, Veľká Dolina, Priekopa, Jarok, Ostrý Grúň, 

Stráňany, Stráňavy, Stránske, Stráne pod Tatrami, 

Podhorie, Podhorany, Rovinka, Rovné, Rovňany, Dobrá 

Niva. Jazerá, vodné toky a pramene pripomínajú názvy 

Jazernica, Jezersko, Riečka, Potok, Potôčky, Potoky, 

Čierny Potok, Ruský Potok, Tichý Potok, Ipeľský Potok, 

Oravský Biely Potok, Záriečie, Čierny Brod, Krásny Brod, 

Kráľov Brod, Brodské, Brodzany, Brehy, Brehov, Brežany, 

Smrdáky, Teplica, Trenčianske Teplice, Turčianske 

Teplice, Gemerské Teplice, Spišská Teplica, Sklené 

Teplice, Teplička, Tepličky, Liptovská Teplá, Studienka, 

Dobrá Voda, Čierna Voda, Stará Voda. Pomenovanie konkrétnych 

riek sa prenieslo aj do názvov obcí, napríklad 

podľa Hrona nazvali Hronsek, Hronec, Hronovce, Hronská 

Dúbrava, Hronský Beňadik, Hronská Breznica, Žiar nad 

Hronom, Kamenica nad Hronom, Závadka nad Hronom, 

Jur nad Hronom; podľa Ipľa Ipeľský Sokolec, Veľká nad 

Ipľom, Vyškovce nad Ipľom a Ipeľské Predmostie; podľa 

32 ENVIROMAGAZÍN 1/2009 

1-2009.indd 32 25. 2. 2009 9:21:56


Váhu Váhovce, Nové mesto nad Váhom, Vinohrady nad 

Váhom, Trnovec nad Váhom, Moravany nad Váhom, podľa 

Nitry Žabokreky nad Nitrou, Opatovce nad Nitrou; podľa 

Tople Jastrabie nad Topľou, podľa Ondavy Turany nad 

Ondavou, Rakovec nad Ondavou; podľa Bodvy Turňa nad 

Bodvou, podľa Moravy Vysoká pri Morave; podľa Dunaja 

Dunajov, Dunajský Klátov, Vojka nad Dunajom, Kravany 

nad Dunajom a podobne (Streda nad Bodrogom, Vysoká 

nad Kysucou, Vieska nad Žitavou, Vieska nad Blhom, 

Brestov nad Laborcom, Bánovce nad Bebravou, Trstené 

pri Hornáde, Mníšek nad Hnilcom, Mníšek nad Popradom, 

Kamenica nad Cirochou, Košťany nad Turcom, Dlhá nad 

Oravou). Mokrade iniciovali názvy obcí/častí obcí Močiar, 

Močiare - časť Kvašova, Mokraď - časť Dolného Kubína, 

Slatinka, Slatina nad Bebravou, Zvolenská Slatina, 

Šúrovce, Hrubý Šúr. V týchto prípadoch už ide o jelšové 

porasty (jelša lepkavá/Alnus glutinosa), ktoré sa uplatňujú aj 

v názvoch Jelšava, Jelšovec, Jelšovce, Oľšavka, Oľšavica, 

Oľšavce, Olešná, Nižná Olšava, Oľšov, Olšovany, Olšinkov, 

Olšina - časť Trebišova. Lužné porasty charakterizujú názvy 

Topoľovec, Topoľnica, Topoľa, Topoľníky, Topoľovka, 

Topoľčianky a okresné mesto Topoľčany (topoľ/Populus), 

Osikov (topoľ osikový/Populus tremula), Vrbová nad 

Váhom, Vrbovce, Vrbové, Vrbov, Vrbovka, Vrbnica, 

Hontianska Vrbica, Zemiansky Vrbovok, Rakytník (vŕba/ 

Salix), Brestovec, Brestovany, Brestov (brest/Ulmus) alebo 

len Dunajská Lužná, Lužany, Tekovské Lužany, 

Lužianky, Podlužany, Veľké Zálužie, Mokroluh a Lužany 

pri Topli. Veľmi často sa v názvoch obcí a ich častí uplatňuje 

dubina/dúbrava, resp. dub letný alebo dub zimný (Quercus 

štíhly, resp. jaseň úzkolistý (Fraxinus excelsior, Fraxinus angustifolia) 

v názvoch Jasenie, Jasenová, Jasenovo, 

Jasenica, Jasenové, Jasenov, Jasenovce, Turčianske 

Jaseno; javorina/javor mliečny, resp. javor poľný (Acer platanoides, 

Acer campestre) alebo javor horský – klen (Acer 

pseudoplatanus) – Javorina, Javorová – časť Klokočova, 

Klenov, Klenovec, Klenová. Zriedkavejšie sa vyskytujú 

názvy Jarabina (jarabina/Sorbus), Figa (figovník/Ficus), 

Jalovec (borievka/Juniperus). Ihličnany nachádzame v názvoch 

Borinka, Borský Mikuláš, Borová, Bory, Borovce, 

Bôrka, Veľké Borové (borovica lesná/ Pinus sylvestris); 

Limbach (borovica limbová/Pinus cembra) s limbou aj v 

znaku obce; Jedľovník, Nižná Jedľová, Jedlinka, Jedľové 

Kostoľany (jedľa biela/Abies alba), Smrečany (smrek obyčajný/Picea 

abies); Tisovec, Dolný/Horný Tisovník, Tisinec 

(tis obyčajný/Taxus baccata). Všeobecne sa lesné porasty 

uplatnili v názvoch Lesnica, Lesné, Lesíček, Nová/Stará 

Lesná, Oravská Lesná, Zálesie, Hôrka, Hôrky, Gemerská 

Hôrka, Staré Hory, Hôrka nad Váhom, Suchá Hora, 

Trnavá Hora, Oravská Polhora, Pohronská Polhora, 

Záhorie, Záhorská Ves, Háj, Mokrý Háj, Hájske, 

Podhájska. Vžili sa aj názvy krovín, napríklad ruža šípová 

(Rosa canina) v obciach Šípkov, Šípkové, Ružindol; lieska 

obyčajná (Corylus avellana) v obciach Liešťany, Lieskovany, 

Lieskovec, Moravské Lieskové, Horný/Dolný Lieskov; 

hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) v meste 

Hlohovec, slivka trnková (Prunus spinosa) v obciach 

Jednotlivé štáty, regióny a sídla uplatňujú typické časti 

svojho environmentu, charakteristické prírodné prvky 

alebo prenesené prírodné symboly vo svojich znakoch. 

Napríklad trojvršie zobrazili okrem znaku Slovenska (Tatra, 

Fatra, Mátra) aj v znaku Slovinska (Triglav), Kostariky (sopky 

Barba, Irazú, Poás), San Marina (La Guaita, La Cesta 

a La Montale v Monte Titano), Maďarska, Tadžikistanu 

(Pamír), Trinidadu a Tobaga, Reunionu, Altaja, kubánskej 

provincie Oriente. Päťvršie (5 sopiek) obsahujú znaky 

Nikaraguy a Salvádoru. V znakoch Tanzánie znázornili 

najvyššiu africkú sopku Kilimandžáro, Arménska Ararat, 

Ekvádoru Chimborazo, Kirgizska pohorie Alatau, Maroka 

Atlas, Bolívie striebronosný vrch Potosí, Gruzínska 

Karačajsko-Čerkeska a Kabardsko-Balkarska kaukazský 

Elbrus, Ingušska Kazbek. V strede emblému Nigérie zvýraznili 

sútok riek Niger a Benue, Ugandy Níl, Uruguaya Rio 

de la Plata, Macedónska rieku Vardar pod vrchom Korab; 

v znaku Malawi jazero Malawi, Burjatska Bajkal pod trojvrším. 

V znakoch Cypru, Bieloruska, Madagaskaru, nórskeho 

Svalbardu/Špicbergy a Amerických Panenských 

ostrovov zobrazili mapy týchto ostrovov; inde historické budovy, 

napríklad v znaku Číny bránu Zakázaného mesta na námestí 

Tiananmen, Zimbabwe ruiny Veľkej Zimbabwe a 

na zástave Kambodže Angkor Vat. 

K najčastejším symbolom zo živočíšnej ríše patrí lev púšťový 

(Panthera leo), napríklad v znaku Kene, Gambie, 

Sierra Leone, Toga, Burundi, Čadu; odvodene aj Indie, 

Bulharska, Luxemburska, Holandska, Flámska, Veľkej 

Británie, Kanady, Jersey, Guernsey, Belgicka, Nórska, 

Fínska, Dánska, Švédska, Estónska, Ukrajiny, Srí Lanky, 

Seychely 

robur, Quercus petraea), napríklad v názvoch Dubová, 

Dubové, Dubník, Dubovce, Dubnička, Dubinné, Dubodiel, 

Dubno, Horné Dubové, Dubovany, Dubovica, Dubnica nad 

Váhom, Valaská Dubová, Dúbravy, Dúbravka, Dúbravica, 

Hronská Dúbrava, Dúbrava, Dúbravka; Cerová a Cerovo 

(dub cerový/ Quercus cerris). Často sa uplatňuje aj hrabina/ 

hrab obyčajný (Carpinus betulus), napríklad v názvoch 

Hrabovec, Hrabské, Hrabovka, Hrabovčík, Hrabušice, 

Hrabkov, Hrabičov, Ruský Hrabovec, tiež brezina/breza plstnatá 

(Betula pubescens) – Breza, Brezina, Breziny, 

Brezany, Brezno, Brezovica, Breznica, Brezovka, 

Brezovec, Breznička, Brezovička, Brezov, Brezovec, 

Brezolupy, Brezovina, Brezová pod Bradlom, Podbrezová, 

Rimavské Brezovo; lipina/lipa malolistá, resp. lipa veľkolistá 

(Tilia cordata, Tilia platyphyllos) – Lipové, Lipová, 

Lipovník, Lipník, Lipníky, Lipany, Lipovec, Lipovce; bučina/buk 

lesný (Fagus sylvatica) – Bukovec, Pohronský 

Bukovec, Bukovce, Buková, Šiatorská Bukovinka, 

Bukovina, Bučina – časť Oravskej Lesnej; jasenina/jaseň 

Svazijsko 

Trnkov, Trnovec, Tŕnie, Veľká Tŕňa, Trnovo; egreš obyčajný 

(Grossularia uva-crispa) v obci Egreš; ostružina malinová 

(Rubus idaeus) v obciach Malinová, Malinovo; kalina obyčajná 

(Viburnum opulus) v obciach Kalinovo, Kalinkovo, 

Kalinov; brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) v obciach 

Brusnica, Brusník, Brusno; klokoč perovitý (Staphylea 

pinnata) v obciach Klokoč, Klokočov; drieň obyčajný 

(Cornus mas) v obciach Drienčany, Drienovec, Drienov, 

Drienovo, ale tiež v názve rezervácie Šomoška. Byliny, 

napríklad trsť obyčajná (Phragmites australis), lopúch plstnatý 

(Arctium tomentosum), pakost lúčny (Geranium pratense), 

papraď samčia (Dryopteris filix-mas) charakterizujú 

názvy sídiel Trstené, Trstice, Trstín, Tŕstie, Trsťany, 

Trstená, Trstená na Ostrove, Lopúchov, Lopušné Pažite, 

Pakostov, Papradno. Podľa ovocných stromov a sadov pomenovali 

obce Jabloň, Jablonec, Gemerský Jablonec, 

Jablonica, Jablonka, Jablonov, Jabloňovce, Jablonové 

(jabloň/Malus); Hrušov, Hrušovany, Hrušovo, Hrušková 

(hruška/Pyrus); Slivník (slivka domáca/Prunus domestica); 

Višňov, Višňové (višňa/Cerasus vulgaris); Dulov, Dulovce, 

Dulovo (dula podlhovastá/Cydonia oblonga), Orešany, 

Orechová (orech/Juglans); podľa maku (Papaver) Makov, 

Makovce, jahody (Fragaria) Jahodnú, Jahodníky – časť 

Martina, viníc/viniča (Vitis) Vinica, Viničky, Vinné, Vinodol, 

Vinosady a podľa nálezísk jedlých húb Hubice, Hubina, 

Hubová a Hubovo. 

Ostrov Man 

Maroka, Bermúd, Senegalu, Gruzínska, Bavorska, 

Andalúzie, Hamburgu, Hesenska, Sárska, Durínska, 

Grazu, Benátok, Manchestru, Gdanska, Budapešti, Ľvova. 

Lev pôvodne dominoval aj v znakoch Iránu (Perzie), 

Čiernej Hory a Etiópie (Abesínska/Habeša). Na Slovensku 

sa vyskytuje v erboch Levíc, Levoče, Vrútok a Senca; 

inde v embléme španielskeho Leonu, Jeruzalema a 

Santiaga de Chile. Spolu s tigrom pôsobia ako štítonosiči 

erbu Singapúru – Levieho mesta, ale aj malajského 

Johoru a indického Bombaja. Tigre umiestnili v rámci 

Ruskej federácie do znakov Prímorského kraja, Židovskej 

autonómnej oblasti, Chabarovska, Vladivostoku; stali sa 

štítonosičmi aj v znaku Malajzie. V znaku Malawi popri 

levovi (nazývanom Ngwazi) znázornili leoparda (Panthera 

pardus) a orla; v znaku Konga (Kinshasa) len leoparda. 

Dva leopardy predstavujú štítonosičov v znakoch Beninu, 

Somálska a v čiernej forme Gabunu, ale aj Drážďan a 

Lipska. V znaku Guayany ich nahrádzajú jaguáre (Panthera 

onca), v znaku Francúzskej Guayany stromové mravčiare 

tamandua (Tamandua tetradactyla), Tasmánie vyhynuté vlkovce 

psohlavé (Thylacinus cynocephalus), Botswany zebry 

stepné (Equus burchelli), Zimbabwe kudu veľké 

1/2009 ENVIROMAGAZÍN 

33 

1-2009.indd 33 25. 2. 2009 9:22:06


(Tragelaphus strepsiceros), Madeiry tulene mníšske 

(Monachus monachus) – bahoni; v erbe novozélandského 

mesta Christchurch chriašteľovité sultánky takahé 

(Porphyrio mantelli) a Aucklandu kivi veľké (Apteryx australis), 

ostrovných štátov Barbados a Svätý Krištof a 

Nevis pelikány hnedé (Pelecanus occidentalis). V erbe 

Lučenca a Hanušoviec nad Topľou znázornili pelikána ružového 

(Pelecanus onocrotalus), kŕmiaceho mláďatá vlastnou 

krvou. V znakoch Chakasije, Severného Osetska 

(republiky Alánska), Južného Osetska, kirgizského 

Biškeku, či kazašskej Almaty dominuje leopard snežný 

(Panthera uncia) – irbis; v Altajskej republike spolu s orlom 

a trojvrším. V erbe novozélandského Wellingtonu k 

levovi umiestnili ako štítonosiča vyhynutého vtáka moa 

(Dinornis novozealandiae, resp. D. robustus). V znakoch 

Arménska, Česka a Filipín sa kombinuje lev s orlom, v 

znaku Norfolku s kengurou; v znaku Austrálskeho zväzu 

emu hnedý (Dromaeus novaehollandiae) s kengurou červenou 

(Macropus rufus) a labuťou čiernou (Cygnus atratus). 

Celkove po levovi sa v znakoch najčastejšie vyskytuje 

nejaký dravec, prevažne orol/Aquila (napríklad orol skalný/Aquila 

chrysaetos v znakoch Nemecka a Rakúska, 

resp. orol kráľovský/Aquila heliaca ako Saladinov znak 

alebo dvojhlavý orol ako symbol), orliak (Haliaeetus) alebo 

sokol (Falco), prípadne jastrab (Accipiter) alebo iný 

znakoch Pobrežia Slonoviny, Konga a Svazijska (ako 

Veľká slonica Ndlovukatli s levom Ngwenyama). Biely 

slon indický (Elephas maximus) symbolizuje dodnes Laos 

a Thajsko, i keď zo znakov ho vypustili. Vyhynutého mamuta 

srstnatého (Mammuthus primigenius) zobrazili v znaku 

jakutského Usť-Janskijského rajónu a Srednekolymska. 

Eritrea, Plzeň a Čeljabinsk majú v znaku ťavu jednohrbú 

(Camelus dromedarius), švajčiarske Gams, Lütschental 

a Gsteigwiler kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra), 

litovský Lazdijai, fínske Hirvensalmi a švédsky Jämtland 

losa mokraďového (Alces alces), nemecký Böckingen, talianska 

Soglia, švajčiarsky kanton Shaffhouse, slovenské 

Strihovice a Jakubovany kozorožca vrchovského (Capra 

ibex), slovenská Stará Turá a poľský Turek vyhynutého 

tura divého (Bos primigenius), Peru a Bolívia lamu vikuňu 

(Vicugna vicugna). Medveď hnedý (Ursus arctos) sa objavuje 

v znakoch Berlína, Bernu, Permu, Madridu, St. 

Gallenu, Zakarpatskej oblasti, českej Hornej Planej a 

Ralska, slovenských Iliašoviec a Hrochote; medveď grizly 

(Ursus horibilis) v znakoch amerických štátov Missouri a 

Kalifornia, medveď biely (Thalarctos maritimus) Grónska, 

Čukotky, Tajmýru a ako dvojica nosičov erbu Jamalo- 

Neneckého okruhu v jeho strede so sobom polárnym 

(Rangifer tarandus). Sob reprezentuje aj fínske Kuusamo 

a švédske Norslands a Västerbotten; jeleň lesný (Cervus 

elaphus) fínske Alandy, Nižný Novgorod, Badensko- 

Württembersko, nemecký Hirschau a poľskú Jeleniu 

Goru; huemul južný (Hippocamelus bisulcus) Chile; z Jávy 

dovezený jeleň sambar timorský (Cervus timorensis) 

Maurícius; bizón americký (Bison bison) Wyoming a kanadskú 

Manitobu; zubor hrivnatý (Bison bonasus) Brestovskú 

oblasť, poľské sídla Bialowieź, Sokólky a Narewka, 

Wiesenbach, české mestá Přerov a Zubří; bobor vodný 

štítonosičmi znaku Juhoafrickej republiky sú antilopa skákavá 

(Antidorcas marsupialis) a oryx juhoafrický (Oryx gazella), 

ktorý dnes dominuje v znaku Namíbie, Ugandy žurav 

kráľovský (Balearica regulorum) s antilopou červenohnedou 

(Kobus kobi), Trinidadu a Tobaga ibis červený (Endocimus 

ruber) a šuan červenochvostý/čačalaka cocorico (Ortalis 

ruficauda), Bahám plameniak červený (Phoenicopterus ruber) 

spolu s plachetníkom veľkým (Makaira nigricans), pričom 

v erbe zobrazili dva kolibríky – slnečníčky guy 

(Phaethornis guy), ostrovov Turks a Caicos dva plameniaky 

a jedného pelikána. V znaku Republiky Seychely 

plachetníky veľké predstavujú štítonosičov, pričom v strede 

dominuje korytnačka obrovská (Testudo gigantea) a nad ňou 

Bermudský národný vták faeton dlhochvostý (Phaeton lepturus). 

Delfíny predstavujú ústredné objekty v znakoch 

Anguilly, rumunskej Dobrudže i francúzskeho prímorského 

mesta Le Lavandou; veľryba tmavá (Eubalaena glacialis) 

Biarritzu a nórskeho Sandefjordu, hady ostrova 

Martinique a nemeckého Schlangenu, raky Cottbusu, 

Rakovníka, Tjörnu a poľskej Rakszawy. Krokodíl morský 

(Crocodylus porosus) a žralok tvoria obrubu znaku 

Šalamúnskych ostrovov, v ktorom dominujú fregaty bieloboké 

(Fregata ariel); fregaty vznešené (Fregata magnificens) 

v znakoch Nauru a Kiribati. V znaku Lesotha zobrazili 

krokodíla nílskeho (Crocodylus niloticus), Jamajky krokodíla 

Dominika 

dravec, napríklad v znakoch Egypta, Ghany, Iraku, 

Jemenu, Kuvajtu, Líbye, Sýrie, Poľska, Kirgizska, 

Albánska, Rakúska, Nemecka, Moldavska, Rumunska, 

Ruskej federácie, Srbska, Dagestanu, Palestíny, 

Kabardino-Balkarskej republiky, Náhorného Karabachu, 

rakúskeho Burgenlandu, nemeckého Brandenburgu, ale 

aj Rimavskej Soboty, Sečoviec a Námestova. Sokol sťahovavý 

(Falco peregrinus) sa uplatnil v znakoch Zjednotených 

arabských emirátov a ostrova Man (tu spolu s krkavcom 

poľným/Corvus corax tvoria štítonosičov), sokol lovecký 

(Falco rusticolus) v znakoch Islandu a kanadských 

Severných teritórií, haja červená (Milvus milvus) Walesu, 

kršiak rybožravý (Pandion haliaetus) kanadskej provincie 

Nové Škótsko, orol klinochvostý (Aquila audax) austrálskeho 

Severného teritória, orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) 

malajského Selangoru, orliak bielokrídly (Haliaeetus 

sandfordii) Šalamúnových ostrovov, orliak morský 

(Haliaeetus albicilla) Poľska, jastrab lesný (Accipiter gentilis) 

Azor. V USA (aj jednotlivo v štátoch Illinois, Iowa, 

Michigan, Utah, Severná Dakota) ich nahradzuje orliak 

bielohlavý (Haliaeetus leucocephalus), v Mexiku pôvodne 

tzv. mexický orol - karakara pásikavá (Polyborus plancus) 

sediaci na nopále červcovom (Nopalea cochenillifera) a 

zvierajúci štrkáča zeleného (Crotalus viridis); v Ekvádore, 

Kolumbii, Chile, Peru a Bolívii kondor golierikatý (Vultur gryphus), 

v Paname harpya opičiarka (Harpia harpyja), v 

Zambii a Zimbabwe orliak jasnohlasý (Haliaeetus vocifera). 

So slonom africkým (Loxodonta africana) sa stretávame v 

34 ENVIROMAGAZÍN 1/2009 

(Castor fiber) francúzsky Biévres, kanadský Montreal, 

švajčiarsky Bibern, nemecký Bad Bibra, estónsky 

Pôevamaa, ruský Ťumeň, švédske sídla Bjurholms a 

Härnösand, poľské obce Bobrowo, Bobrowniki, Bobruwka 

a Lomža; bobor kanadský (Castor canadensis) americký 

Oregon; čierny soboľ ázijský (Martes zibellina) Irkutsk; jež 

tmavý (Erinaceus europaeus) Jihlavu, Ježkovice a Ježov v 

Česku; diviak lesný (Sus scrofa) Malacky, český Žamberk, 

poľskú Lobženicu; jazvec lesný (Meles meles) nemecký 

Dachsbach a fínska Luhanka; netopiere (Chiroptera) španielske 

Albacete, Fraga, Palma de Mallorka a Valencia, 

kolumbijské Santa Fe Antioquía; vydra riečna (Lutra lutra) 

nemecký Otterndorf, českú Chropyně a švajčiarsky 

Männedorf; rys ostrovid (Lynx lynx) české Kladno, nórske 

obce Bygland a Hamaroy, švédske Los a Tavastia, fínsku 

Heinolu a ruský Bodaibo; líška hrdzavá (Vulpes vulpes) 

slovenské Čičava a Cejkov; vlk dravý (Canis lupus) čečenskú 

Ičkeriju, rakúsky Sankt Pölten, české obce Rýmařov 

a Slavoňov, švajčiarsky Wolfisberg, nemecký Wolferstadt, 

slovenskú Juskovu Voľu a, samozrejme, Rím. Pôvodnými 

Malajzia 

dlhohlavého (Crocodylus acutus), Južnej Georgie tučniaka 

kráľovského (Aptenodytes patagonicus) s uškatcom antarktickým 

(Arctocephalus gazella), Francúzskeho južného územia 

tulene slonie (Mirounga leonina), Grenady pásavca 

deväťpáseho (Dasypus novemcintus), Britských indickooceánskych 

území karetu obrovskú (Chelonia mydas) a karetu 

veľkohlavú (Caretta caretta). Vtáky vo svojom znaku 

znázornili: Guatemala kvezala chochlatého (Pharomarchus 

mocinno), Dominika amazoňany cisárske (Amazona imperialis), 

Svätá Lucia amazoňany mnohofarebné (Amazona versicolor), 

Maurícius vyhynutého dronta maurícijskeho zvaného 

dodo (Raphus cucullatus), Sudán hadožrúta nohatého 

(Sagittarius serpentarius), Papua-Nová Guinea rajku raggianskú 

(Paradisea raggiana), Nová Kaledónia kagu vlasatého 

(Rhinochetos jubatus), Svätá Helena kulíka dlhonohého 

(Charadrius sanctaehelenae), Sarawak zobákorožca veľkého 

(Buceros rhinoceros), Saba víchrovníka l´Herminierovho 

(Puffinus lherminieri), Guayana hoacina chochlatého 

(Opisthocomus hoazin), Nepál bažanta lesklého/monala himalájskeho 

(Lophophorus impejanus) s kvetmi rododendronu 

(Rhododendron) pod Himalájami, Cookove ostrovy 

rybára bieleho kakaia (Gygis alba) s lietajúcou rybou maroro 

(Cheilopogon atrisignis), Americké Panenské ostrovy 

pitpita banánového (Coereba flaveola) na konáriku trubača 

žltokvetého (Tecoma stans). 

„Aprés Bondie, C´est la Ter/Po Bohu milujeme Zem.“ 

(motto zo znaku republiky Dominika) 

RNDr. Jozef Klinda 

1-2009.indd 34 25. 2. 2009 9:22:08

Historické základy environmentalizmu a ... - Enviromagazín

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?